-
Vítame Vás v klenotníctve! Tu Vám ukážeme, že ľudia z dávnych vekov mali radi šperky, rôzne ozdoby a ako sa móda časom menila.
Pri vstupe cez bránu, naľavo v prvej vitríne sú klenoty praveku. Okrem jednoduchších amuletov sa tu nachádzajú aj šperky z mušlí a slimákov. Z nich je viditeľné, že už vtedy sa obchodovalo s tovarom z veľkej diaľky. Okrem šperkov z doby bronzovej môžete vidieť pečiatky, ktoré Skíti používali na označenie teda pečiatkovanie tela, nazývajú sa pintadery. Pomocou tých boli schopní zdobiť svoje telá rôznymi vzormi, podobne ako dnešné tetovania. Môžete tiež vidieť typické články prstov nôh Keltov z doby železnej.
Vľavo v ďalšej vitríne uvidíte niektoré šperky z obdobia migrácie, najmä obojstranné kostné hrebene germánskych gepidov a nádherné zlaté šperky Avarov.
Na pulte pred vitrínami môžete vidieť šperky rímskych sarmatov. Sarmati v tom čase veľa obchodovali s Rimanmi a je to vidno aj na ich šperkoch. Na pulte môžete vidieť veľa predmetov vyrobených v rímskej dobe a podľa rímskych vzorov. Najcharakteristickejšia je fibula, ktorá je ozdobne vytvorená ako špendlík na oblečenie, pomocou ktorého sa spájali dve togovské závoje používané rimanmi. Sarmatania používali perly vyrobené z rôznych materiálov (napr. Jantár) ako náhrdelníky a náramky, ale aj okraje svojich šatiek zdobili perlami. Z miesta týchto korálikov vieme, že aj sarmatské ženy nosili nohavice.
Uprostred miestnosti uvidíte náramok. Bol to náramok, ktorý sa dal spojiť už s dobývajúcimi Maďarmi a ktorý mohol byť uzavretý otočným remienkom v jeho pôvodnej podobe. Už vo svojej dobe mal veľkú cenu, a preto ho dedičia rozdelili na kúsky. Žiaľ zostali iba tieto dva viditeľné fragmenty. Napriek tomu sú dobre viditeľné mýtické zvieracie tvary a rastlinné motívy, ktoré charakterizujú šperky najvýznamnejšej vrstvy dobyvateľstva.
Pri vchode, vedľa dverí môžete vidieť jednoduchšie klenoty dobyvajúcich Maďarov a klenoty stredovekých Maďarov.
Na tabuliach na stene nájdete viac informácií o vzťahu medzi šperkami a spoločnosťou a o tom, ako náboženský svet ovplyvnilo nosenie šperkov a ako sa ľudia v staroveku skrášľovali.
zengo.theme.szarvasmuzeum::addon.kiallitasok_featured_item
-
zengo.theme.szarvasmuzeum::addon.kiallitasok_excited_things
-
-
Rímsky lichobežníkový smalt vykladaný sklovinou (sklovinou) lýtkovou kosťou, objavený počas inštrumentálneho výkopu súvisiaceho s archeologickým pozorovaním 3. júna 2020 na farme Szarvas-Halásztelek, Sziráczki, ktorá sa nachádza na brehu vzdutia Veľkého mysu. Nález bol odvtedy obnovený. (Nálezcovia: Gábor Kelemen a Zsolt Czesznak, foto: Anita Baksáné Bacsu)